RAJECKÝ POLMARATÓN
13. august 2011
| Usporiadateľ: |
| Trať: | Rajec - Čičmany |
| Kategórie: |
| Pár slov: |
Rajecký horský „polmaratón“ 2011 Konečne, na tretíkrát, mi nič nebránilo, aby som sa mohol zúčastniť in-line polmaratónu v Rajci. Doteraz som o ňom, o jeho organizácii, ako aj priebehu počul len samé chvály, tak som sa naň pre istotu (a pre najnižšie štartovné) prihlásil už v júni. Z prešovských „pseudokorčuliarov“ nás bolo prihlásených dvanásť, no v skutočnosti sme sa na štart pretekov postavili iba deviati. Ešte v piatok, deň pred pretekmi, sa do dejiska pretekov presunuli v jednom aute Maja, Jana, Miloš, Miro O. a Jano, v druhom aute J&J, teda otec&syn (Jozef s Jakubom). V sobotu ráno o 5,30 hod. sme Igrlik a moja maličkosť začali ukrajovať prvé kilometre (z 240km) do Rajca. Aj som mal trochu strach, či to vôbec stihneme načas. Do Rajca (pri dodržiavaní všetkých dopravných predpisov) sme dorazili o 8,15 hod. a tak sme mali na zaregistrovanie sa ešte 45 minút. Pri registrácii sme okrem štartového čísla, čipu, propagačných materiálov, dostali aj niečo na občerstvenie a pamätné darčeky. Samozrejme sme v uliciach Rajca stretali aj známych, ktorí nám mali byť na trati rivalmi. Zvítali sme sa tiež s „našimi“. Pár minút po deviatej hodine sme sa začali pomaličky pripravovať na samotné preteky. Príprava spočívala v krátkom rozvičení sa, v oblečení dresu, obutí korčúľ a krátkom rozkorčuľovaní po časti budúcej pretekárskej trate. Keďže štart bol naplánovaný na 9,59 hod., v priestore štartu sme sa začali zhromažďovať okolo 9,45 hod.. Hlásateľ udával, že je prihlásených 170 korčuliarov, no mne sa to číslo zdalo trochu prehnané pri pohľade medzi nás. Ale zdanie zrejme klame. 60 sekúnd, 45 sekúnd, 30 sekúnd, 20 sekúnd – odpočítavanie štartéra – a presne o 9,59 hod. zaznel výstrel, povel k vyštartovaniu. Pár metrov po štarte sa cesta začala mierne zužovať a hneď nasledovala zákruta vľavo. Ja, ako obyčajne, sa pri štarte radím viac na koniec štartového poľa, ako na jeho začiatok. Samozrejme to má aj určité nevýhody – nechytím žiadny mne vyhovujúci vláčik. Ináč tomu nebolo ani teraz. Technickými pasážami ulicami Rajca (vľavo, vpravo, vľavo...) na asi dvojkilometrovom okruhu som sa pomaly predieral vpred. Dobehol som nejakého pretekára, za ktorého som a zaradil a niekoľko metrov som sa za ním viezol. No jeho tempo bolo na mňa pomalé. A keď ešte na občerstvovačke spomalil, ja som sa pobral svojim tempom ďalej. Za sebou som cítil vláčik, no ani som netušil aký je dlhý, ani kto je v ňom. Postupne sme ešte popredbiehali niekoľkých pretekárov a „pole“ predo mnou sa akosi vyprázdnilo. Akurát približne sto metrov pred nami šiel asi desať členný vláčik, v ktorom som videl aj Mira O.. Pokúšal som sa na neho dotiahnuť, šlo to ťažko. No predsa sa postupne vzdialenosť medzi nami skracovala. Blížil sa Fačkov a ja som usúdil, že takmer po desiatich kilometroch by snáď mohol aj niekto prestriedať. Tak som spomalil, uhol doľava a čakal, že sa ten „môj“ vláčik okolo mňa preženie a ja sa zaradím na jeho koniec. No mýlil som sa. Okolo mňa nezmenšenou rýchlosťou prebehla jedna pretekárka a ostatní – nič. A tak sa stalo, že tá „kočka“ sa mi vzdialila (nakoniec sa jej podarilo dobehnúť partiu pred nami) a ja som vláčik ťahal ďalej. Žiaľ, za Fačkovom sa mi vidina dobehnutia Mira O. vzdialila. Usúdil som, že sa budem zbytočne sám usilovať dobehnúť striedajúcich sa pretekárov. Ani som nevedel ako, a postupne som úplne osamel, lebo za mnou nestačili ani moji dočasní súputníci. Asi 4-5km pred cieľom som začal dobiehať „odpadlíkov“ z vláčika, ktorý som nedokázal dobehnúť. Približne po kilometri sa mi podarilo dobehnúť Blažeja Siplaka. Na chvíľu som sa za neho zavesil a oddýchol. Potom som šiel potiahnuť ja a spoločne sme dobehli a predbehli Janusza z Poľska. No na poslednom polkilometri Blažej spoza mňa vyrazil a hneď za ním aj Janusz. Mne už neostalo síl. Janusz ešte stihol predstihnúť aj Blažeja len o taký malý „fúz“. A 22,18 km bolo za mnou. Dokonca sa mi podarilo dostať pod hodinu, s čím som bol spokojný. V cieli už čakali Miloš, Jano, Jozef, Miro a spoločne sme vítali za nami prichádzajúcu Janu a Igrlika s Majou. Preteky sa vydarili, nikto z nás nespadol, počasie prialo a organizátori bleskovo dopĺňali a aktualizovali výsledkovú listinu, takže sme sa mohli hneď presvedčiť, ako sme „dopadli“. Eugen Šoltis presvedčil Jozefa a Mira O., aby návrat do Rajca absolvovali „po vlastných kolieskach“. Kým som si ale stihol očistiť okuliare, oni vyrazili a ja som aj cestou späť šiel sám. No bola to už len 45 minútová prechádzka. V Rajci nás už čakalo občerstvenie v podobe piva (kofoly), cestovín, ovocia, zmrzliny. Kde-tu ešte prehodiť pár slov so súpermi z trate a mohli sme sa pobrať domov spokojní s vydareným športovým dňom. Na záver nesmiem zabudnúť poďakovať organizátorom za perfektnú organizáciu (objednávku dobrého počasia) a skonštatovať, že už teraz sa tešíme na ôsmy ročník rajeckého in-line polmaratónu v roku 2012. Fero |